(Košice 03.01.2023) Začiatkom novoročného pracovného týždňa sa v gréckokatolíckej katedrále v Košiciach zišli veriaci pri príležitosti spomienky 20. výročia odchodu do večnosti a nedožitej 90-ky Mgr. Pavla Kušníra. Medzi nimi bola rodina nebohého, zástupcovia spoločenských organizácií, priatelia i známi zo spoločenstva farnosti Košice – Staré Mesto, medzi ktorých nebohý Pavol patril. Slávnostnú atmosféru podujatia zvýraznili aj košickí vladykovia, emeritný košický eparchiálny biskup Milan Chautur a súčasný košický eparchiálny biskup Cyril Vasiľ.

Príležitostný životný medailón Pavla Kušníra predniesol o. Michal Hospodár, predseda Spolku sv. Cyrila a Metoda. Opísal ho ako človeka, ktorý všestrannou aktivitou naplnil víziu Druhého vatikánskeho koncilu o aktívnom laikovi v Cirkvi. V cirkevných printových médiách i pri rozličných podujatiach tvorivo hľadal spôsoby, ako má byť publicista účinne nápomocný pri zviditeľňovaní pravdivého obrazu všeobecnej Cirkvi i jej miestnej časti – gréckokatolíckej cirkvi. Práca mu bola prostriedkom na vyjadrenie lásky k cirkvi, v ktorej sa nechcel dať nikým predbehnúť.

Prítomným sa pri sv. liturgii prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ. Spomínal na protagonistu istej dejinnej etapy, ktorým bol stredoškolský pedagóg Pavol Kušnír. Aj keď nebol na výslní v žiari reflektorov, zasiahol do života a formácie mnohých ľudí, ako aj samotného kazateľa. Spolupracoval s Michalom Fedorom, s ktorým ešte počas totality pripravoval pozíciu cirkvi pre slobodné časy. V závere vladyka ďakoval za jeho tichý príklad, na ktorý vztiahol slová apoštolského čítania z Prvého listu apoštola Petra – horlivosť v dobrom, skromnosť i vydávanie svedectva o nádeji v Krista.

Na záver vladykom poďakoval otec Michal Hospodár za ich prítomnosť i povzbudivé slová, spomínajúc na okamihy, v ktorých sa ich život pretkal so životom prof. P. Kušníra. Po slovách vďaky sa v krátkej reflexii vrátil k jeho odkazu aj vladyka Chautur. Poznal ho ako človeka, ktorý sa stále pýtal, kde ho Cirkev práve potrebuje, ako môže pomôcť.
Celé slávenie bolo zakončené spoločným agapé v priestoroch biskupského úradu, počas ktorého mohli priatelia i známi neformálne zaspomínať na život a dielo nenápadného muža, oddaného službe Bohu i cirkvi.

Richard Fučko