(Košice 17.02.2019) Pri príležitosti 1150. výročia blaženého skonu sv. Konštantína-Cyrila sa v košickej farnosti na sídlisku Terasa uskutočnila slávnosť. Svätú liturgiu sprevádzanú zborom slávil o. Michal Hospodár, predseda spolku. Spoluslúžil o. Jozef Miňo a Mons. Peter Šturák, dekan GTF PU, ktorý mal aj hodnotnú homíliu. Po sv. liturgii bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi spolkom a fakultou.

V rámci týždňa s vyloženou ikonou sv. Cyrila a Metoda v košickej katedrále sa prihovoril veriacim 14. februára o. Michal Hospodár. Príhovor prinášame v plnom znení:

Dôstojnosť ľudskej osoby je nezrušiteľná
Dnes je v civilnom kalendári meno Valentín. Ak ste boli v obchode, tak vám zaiste ponúkali symbolické srdiečka vo výraznej zľave, lebo legenda urobila zo sv. biskupa Valentína patróna zaľúbených a reklama to hojne využíva v obchodnom sektore. Kresťanský a kultúrny svet si každý rok 14. februára pripomína blažený skon a odchod do večnosti sv. Konštantína-Cyrila Filozofa. Je to presne 1150 rokov odvtedy, čo tento muž vyčerpaný skonal v jednom z rímskych kláštorov. Ide o kolosálnu osobnosť nielen cirkevných, ale aj svetských dejín, spolupatróna Európy, jedného z patrónov našej miestnej cirkvi (Košickej eparchie), Spolku sv. Cyrila a Metoda a iných inštitúcií. Obraz o jeho živote, zmýšľaní, hodnotovom ukotvení a najmä o pastierskej láske v srdci, ako to naznačil v dnešnom evanjeliu sám Kristus (porov. Jn 10 kap.), si môžeme vytvoriť cez posledné slová, ktoré Konštantín-Cyril vyriekol pred smrťou. V takejto existenciálnej chvíli sa ukazuje to podstatné, čo je v duši človeka. V zachovanej modlitbe čítame, že najprv vzdal Bohu chválu. Ďalej prosil, aby Boh zachoval zverené mu stádo pri vernosti, zachránil ho pred bezbožnou a pohanskou zlobou a bludom (trojjazyčným). A nakoniec sa modlí, aby Pán vryl do ich sŕdc slovo prijatia za synov (porov. ŽK XVIII.). Naším pastierom Cyrilom sformulovaná modlitba je aj dnes aktuálna, lebo dnešná doba má prívlastok tekutá doba. To znamená, že sa stráca pevnosť osvedčených životných a morálnych princípov z dôvodu, že v spoločnosti chýba pevný bod – Boh. Svätí bratia postavili svoju misiu na pravde o Bohu a o človekovi. Nepriniesli našim predkom nejaké lacné učenie, ale filozoficky i teologicky podoprenú, zrelú a integrovanú náuku o tom, že Boh je základom všetkého, teda neba, zeme i ľudského bytia. A od veľkosti Boha sa odvodzuje aj veľkosť človeka, lebo človek bol stvorený na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1,26). To je základ ľudskej veľkosti a dôstojnosti pre každého človeka, chudobného i bohatého, vzdelaného i jednoduchého, bieleho i čierneho. Človek je nositeľom Božej kreativity a cieľom jeho života je „dopodobovať“ sa s Bohom, stať sa podobným, prepodobným či najpodobnejším, ako to uvádza terminológia východnej cirkvi o svätcoch. To je jedna zo zásluh cyrilo-metodskej misie, že s vertikálou pravdy o Bohu prišla aj horizontála pravej náuky o človekovi. Ak toto pochopíme, potom platí, že každý priamy alebo nepriamy čin proti človekovi je činom proti Bohu, lebo Boh sám garantuje veľkosť človeka, posvätnosť jeho života od počiatku až po prirodzenú smrť, jeho osobnú slobodu a zodpovednosť. Nie človek je garantom seba alebo nejaká inštitúcia, tie sú len sekundárne. V tejto súvislosti je možné pripomenúť si výrok F. M. Dostojevského: „Vyriešiť otázku človeka znamená rozriešiť otázku Boha.“ Táto dôstojnosť ľudskej osoby má ústredný význam pri obrane života, riadneho manželstva, rodiny a ľudských slobôd. Je nezrušiteľná ľudskou autoritou. Zákony, ktoré neslúžia na prospech integrity človeka a spoločnosti, treba nutne opraviť.
Cirkev sa dnes považuje v očiach liberálov za netolerantnú inštitúciu, lebo nechce upustiť od prirodzených i zjavených princípov a bráni dôstojnosť a integritu človeka. Cirkev tým nezosmiešňuje inakosť, ale ukazuje východisko, neupiera rešpekt nijakej ľudskej bytosti, ale varuje pred bezbrehou toleranciou, ktorá vedie do rozkladu a záhuby.
Keď som sa stretol s misionármi, ktorí pôsobili v doteraz menšinovej kresťanskej kultúre napríklad v Afrike alebo Indii, tak oni rozprávali, že sú blokovaní ako kresťanskí misionári. Nie z dôvodu, žeby boli nebezpeční pre danú krajinu. Ale z dôvodu toho, že narúšajú ich tradičné spoločenské usporiadanie, keď s kresťanskou misiou ohlasujú, že každý si je rovný, že všetci máme jednakú ľudskú dôstojnosť a že vládcovia nemajú právo pohŕdať a využívať nižšie triedy alebo kasty vo svoj prospech, akoby to bolo naveky tak súdené. Kresťanské chápanie človeka oslobodzuje od povyšovania, kastovníctva a nemorálneho utláčania a prisudzuje rovnaké práva všetkým. V nadprirodzenom poriadku na prvom mieste právo Božieho dieťaťa, prichádzajúce s krstom.
V tejto dobe ideového sporu medzi liberalizmom a konzervativizmom má čelné miesto frontová línia zápasu o človeka, chápania vzťahu muža a ženy, obrana ľudských práv včítane náboženskej slobody a smerovanie verejného života. Tento zápas nie je okrajový, naopak, je podstatný. Lebo čo osoží funkčný štát, ak poprieme ľudskú dôstojnosť, či zabudneme na našu vlastnú identitu? K čomu nám bude platná funkčná štátna správa, dokončené diaľnice, nemocnice, viac zelene v mestách a poctivo upečený chlieb, keď pri tom zrelativizujeme základné princípy ľudskej prirodzenosti. Zápas o kultúrnu a náboženskú identitu Slovenska je podmienkou a východiskom pre serióznu snahu o spravodlivú spoločnosť.
Ďakujeme preto Bohu, že nám poslal takého vynikajúceho misionára, akým bol sv. Cyril. Ďakujme sv. Cyrilovi, že neváhal nasadiť všetky svoje sily a schopnosti pre povznesenie viery, dôstojnosti a morálneho života našich predkov. Ďakujeme všetkým zdravým silám národa, ktoré sa zasadzujú za návrat k osvedčeným kresťanským princípom, ktorých pôvodcom je Boh, aby sme v nich našli svoju pravú veľkosť a dôstojnosť.

Foto: Radoslav Hospodár