(1. 1. 1937 – 23. 2. 2019)

V dome smútku na Močarianskej ulici v Michalovciach sa dňa 26. 2. 2019 uskutočnila posledná rozlúčka s PhDr. Ernestom Sirochmanom, ktorý bol známy ako príkladne morálny a činorodý človek – pedagóg, editor, bibliograf, publicista, kultúrny pracovník, aktívny člen Výboru Spolku sv. Cyrila a Metoda i uvedomelý matičiar.

Narodil sa 1. januára 1937 v Blatných Revištiach. Jedenásťročnú strednú školu ukončil v roku 1955 v Sobranciach. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval odbor slovenčina – ruština. Ako učiteľ pôsobil najprv na Záhorí – v Jedenásťročnej strednej škole v Holíči, vo Veľkých Levároch, kde učil na ZŠ. Od roku 1964 bol stredoškolským profesorom na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach, v r. 2000 začal prednášať na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, učil aj na Súkromnej Strednej priemyselnej škole odevnej taktiež v Michalovciach. Bol príkladný pedagóg, vynikal aj svojím aktívnym a tvorivým životom. Viedol kurzy ruštiny, stal sa členom sekcie ruského jazyka pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Bol náčelníkom výcvikového strediska brancov, tu sa predovšetkým zameriaval na strelecký šport. Zaslúžil sa o napredovaniekultúrneho života najmä vzemplínskom regióne. Patrí k zakladateľom súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy Horovov Zemplín, taktiež súťaže v prednese a tvorbe duchovnej lyriky Zvonického dni.

Významnou súčasťou tvorivých aktivít PhDr. Ernesta Sirochmana je publikačná činnosť. Niektoré svoje príspevky podpisoval pseudonymami: E. Ochman, Ervín Ochman, Ervín sir Ochman, S. Ochman, Stano Manoch. Dlhoročne spolupracoval s redakciou Zemplín extra – viedol rubriku Naši rodáci. V novinách Michalovčan pripravoval Jazykové okienko. Jeho články boli publikované v regionálnej tlači, v Slovenských národných novinách, v gréckokatolíckom časopise Slovo, gréckokatolíckom kalendári Spolku sv Cyrila a Metoda. Písal recenzie prác začínajúcich autorov, eseje, literárno-kritické články. V publikáciách, vydávaných vydavateľstvom Byzant Košice s.r.o. a Renoma, pomáhal ako jazykový korektor. Zaujímal sa o životné osudy a literárnu tvorbu Pavla Horova, Mikuláša Kasardu, Gorazda Zvonického, Jána Murína, Jána Štiavnického, Štefana Hlaváča, Františka Fugu či Bartolomeja Leška, čo ho podnietilo k napísaniu bibliografií z ich života a tvorby.

Boli mu vydané literárne práce: Gorazd Zvonický v spomienkach svojich rovesníkov (1998), Mariánsky básnik Gorazd Zvonický (1998), Katechéti Hlaváč a Murín (1998), Blatné Revištia – prastaré slovanské sídlisko (2001), Ján Murín v srdciach zakotvený (2002), Jozef Pichonský – nedocenený svedok doby (2011), Bežci k výšinám krás (Duchovné motívy v tvorbe M. Kasardu a J. Tótha, 2011), Nížinný dvojzáprah (O lyrických dimenziách M. Kasardu a J. Pada, 2011), Gorazd Zvonický – básnik pravdy a krásy (2013), Reminiscencie Gorazda Zvonického (2013), Cesta útrap a lásky (2015), Nepresnosti v slovenčine (2015).

Zostavil výbery z tvorby: Gorazd Zvonický: Chcem sa ti ozvať (1993), Gorazd Zvonický: Začatá brázda. Verše s cyrilo – metodským nápevom (1996), Jozef Tóth: Dary zo Solúna –  Výber z básnickej tvorby (1997), Pavol Horov: Zemplín môj rodný (2002), Gorazd Zvonický: Strmé schody k výšinám (2002), Gorazd Zvonický: Kradmo si slzu stieram (2002), Pavol Horov: Preludy lások (2014),  Pavol Horov: Kontrasty čerenia (2014).

Ernest Sirochman organizoval rôzne kultúrne aktivity v Michalovciach i blízkom okolí aj ako matičiar. Pracoval tri roky ako externý riaditeľ Domu Matice slovenskej v Michalovciach a osem rokov vykonával funkciu predsedu Miestneho odboru Matice slovenskej. S oduševnením prednášal na seminároch a konferenciách o literárnych a duchovných osobnostiach Zemplína. Zaslúžil sa o zriadenie Občianskeho združenia Močarany, podieľal sa na vybudovaní Domu smútku, na zriadení Pamätnej izby Gorazda Zvonického v Močaranoch.

Do posledných chvíľ svojho života pracoval na „Metodovej brázde“, zveľaďoval, prezentoval dielo významných predkov, dejateľov slovenskej kultúry, a tým prispel k zachovávaniu významného duchovného dedičstva pre ďalšie generácie. Pán Sirochman, ďakujeme!

Ingrid Lukáčová